ako nás zmenili hackeri (3 – bbs)


 

ok teraz vám poviem o tom ako začal phreaking na slovensku. to sú všetky tie srandičky s telefónmi. už to nebude blog, je to film. dívajte sa:

začína to scénkou z obchodného domu v amerike. netreba vravieť, že je scéna zasadená do osemdesiatych rokov, je to zjavné z oblečenia a účesov. dobu a náladu filmu podčiarkuje pieseň na pozadí, clash – should i stay or should i go.

phreaker stojí v telefónnej búdke pred obchoďákom a volá dnu, necháva sa prepojiť do oddelenia elektro. s vážnym hlasom neúmerným jeho mladíckemu zjavu vraví: “ahoj, tu je jack z oddelenia záhrad, zákazníčka si tu zabudla peňaženku, chcem to vyhlásiť do predajne, ale nejde mi prepojiť sa na rozhlasovací systém” (ktorý bol v usa bežne prepojený na ústredňu, o tom možno ešte treba dorobiť v scenári “objasňovaciu” scénku pre menej chápavých divákov). o chvíľu je prepojený na rozhlas a vyhlasuje, so šibalským úsmevom, ktorý je poznať len v tej telefónnej búdke: “vážení zákazníci, počas najbližších 5 minút je všetok tovar zadarmo”, potom sa chechtá vzniknutému chaosu a prchá na skateboarde.

strih, hudba, sme na slovensku, v roku 1997. mladý hacker, niko, túži spraviť presne toto isté v blaváckom obchoďáku. vo filme ho hrá nejaký známy herec, povedzme ján gordulič. najprv obieha dnešné tesco na kamennom námestí (v záberoch je šikovne rebrandnuté na vtedajší k-mart), pýta sa predavačiek čo majú za ústredňu. vychádza najavo, že je to nejaká stará analógová tesla. v kuse na ňu vyvoláva z búdky, až sa raz spúšťa odkazovač a celý ten proces aj s pípnutím mu nápadne pripomína panasonic jeho rodičov. tak skúša zisťovať, či má tesla tiež funkciu vzdialeného vypočutia si odkazov.

strih do socialistického výskumného ústavu tesla: áno, kopírovali otrocky. odkazovač je chránený trojmiestnym kódom, niko doma študuje manuál k japonskému originálu. na vyťukanie správneho kódu je hocikoľko pokusov, len to musíte stihnúť počas toho úvodného oznamu (dobrý deň, dovolali ste sa do obchodného domu tesco, atď.)

niko, čakajúc na šafku na autobus, volá do tesca a rýchlo ťuká známe heslá, 9-8-7, 6-5-4, 9-9-9 a podobne. sneží, je deň pred vianocami. prichádza na to poľahky, kód je 3-2-1. hudba zosilnieva, všetci sme teraz v napätí, čo s tým ten huncút vyparatí.

niko im zmení úvodné oznámenie a čaká. ale o deň, na vianoce, je úvodný oznam naspäť. a kód zmenený na 6-5-4, na čo prichádza hneď v zápätí v ten večer, keď to skúša vrámci nudy po rozbalení darčekov. tak opäť mení nahratý odkaz, text si môžete prečítať tu. tentokrát to v tescu nemá kto zmeniť a tak to 26.12. senzačne odhaľuje tv markíza. tá odkaz prehráva, niektorí ľudia ale spoznávajú nikov hlas.

strih. niko volá do markízy, nech ho spoja so spravodajstvom, potrebuje len zistiť, koľko vedia. priznáva, že to bol on, pýtajú sa, či pôjde na kameru. on, že nie. oni že aj tak už sa k tomu prihlásila hackerská skupina SlovHack.

tak to chodí, jeden hackne a traja egotripujú. toto je o hackeroch pravda.

dlhý, prelínavý strih. 2016, pivovar na zámockej ulici. stretávka hackerov po rokoch. gordulič hrajúci nika je teraz akože pribratejší a má bradu. (neznášam keď vo filme maskéri nechávajú hercov akože starnúť, postupne im v priebehu filmu pridávajú šediny a bruchá, je to príliš vidieť, že je to fake, aj pri tejto scéne je zjavné, že má gordulič vankúš na bruchu a zrazu divný účes a bradu, akože 2016.)

gordulič (v roli niko) dorozprávava príbeh kamošom hackerom, niektorí sa nevideli 20 rokov, niektorí sa vidia naživo prvýkrát. zhodujú sa ale všetci, že o “tesco hacku” všetci počuli a je už legendárny.

stretávku prvej generácie slovenských hackerov vymyslel johny. ten začínal phreakovať s nikom. niko objavil náhodným vytáčaním čísiel jedno také (tuším 59609990), na ktoré sa dalo volať zdarma a keď si stlačil nulu, tak si dostal druhý oznamovací tón.

johny začne toto číslo používať na volanie na bbs-ky cez modem, je online nonstop. účty za telefón sú totiž v tých časoch hlavný brzdič zábavy. (pre info – 4 hodinky modemovania denne vtedy vyšlo na 7500 Sk mesačne, priemerný plat bol 10000). naštastie v telekome bol vtedy istý známy a chlapcov upozorňuje, aby okamžite prestali, že to zatiaľ pomohol nejako ututlať.

johny je jeden z mála ozajstných slovenských hackerov. on to naozaj žije. od časov pobehovania po telefónnych búdkach s nikom až doteraz funguje na okraji mainstreamovej spoločnosti. konzumnú kultúru má pekne v paži. nikdy sa nezamestnal v it korporáciách,  ako všetci my ostatní “hackeri”. živil sa hocičím od pornostránok, cez forex, až po špekulácie s google adwords. má slobodnú myseľ. a neegotripuje na facebooku. on tam vôbec nie je.

o ére bbs-iek mi pre tento blog napísal text nižšie, pastujem ho bez úprav. ja len pridám vysvetlenie pre tých úplne najmladších, že bbs-ky sú to, čo tu bolo pred internetom. boli to domáce počítače, do ktorých bol strčený modem. tam sa dalo zavolať a pripojiť a kecať a vymieňať si súbory. bbs-ky boli neskôr zosieťované, správy putovali z jednej na druhú po modemových linkách, ale aj tak trvalo dni, kým sa dostali trebárs na druhú stranu európy.

jo a decká – bbs = bulletin board system. česť pamiatke.

johny ideš:

S modemom som prvy raz prisiel do styku ked si niko doviezol stary, teraz neviem ci to bol este 1200 alebo uz 2400 baudovy modem z ameriky ktory mu dal stryko nejaky vyradeny z roboty. Ked to doviezol tak sme vobec netusili co s tym 🙂 Potom sme prisli na to ze existuju nejake BBSky a zacali sme po nich liezt, uz si nepamatam kolko v tom case bolo v Bratislave BBSiek, mimo Bratislavu sme samozrejme nevolali lebo medzimesto bolo drahe, ale v ramci Bratislavy sme este zazili casy ked bol jeden hovor jeden impulz a mohol si byt na linke az kym ti to nespadlo, co sa ale stavalo velmi casto, bud kvoli vtedajsej kvalite vedeni ked si ani pri audio hovore obcas cez ten sum nerozumel druhu stranu – doteraz nechapem ako vobec na takej linke mohlo nejake datove spojenie fungovat 🙂 – alebo ked si mal doma na linke napojeny paralelne aj telefon a nejaky iny clen rodiny ten telefon zodvihol 🙂 Pamatam si ze BBSku mal v tom case napriklad protimonopolny urad (Antimon BBS), existovali bezne BBS kam sa nebol problem pripojit a zaregistrovat a hned pouzivat a existovali aj 1337 BBSky kde sysop musel cloveka schvalit a az potom sa dostal dalej, k stahovaniu alebo inym veciam co na bbske boli. Pamatam si ze jedna z takych bola Pir8 BBS, ktora sa tvarila hrozne elite a ked clovek osobne sysopa nepoznal tak bolo nemozne sa tam dostat 🙂 Ja som ho nakoniec nejako stretol aj osobne, ale nepamatam si ci som tam vobec niekedy dostal account 🙂

Inac teda BBSky fungovali v zasade rovnako ako teraz hocijake forum na internete, zaregistrujes sa, bud ta musi admin (v BBS terminologii sysop) schvalit, alebo mas hned pristup, jednotlivi useri maju rozne userlevely, ktore urcuju ake maju prava, co mozu a co nemozu atd. Akurat ze po nalogovani sa vacsinou jednalo o to ze si tam mal subory ktore si mohol tahat, pripadne uploadovat, cize neslo vacsinou o diskusne forum, aj ked niektore bbsky umoznovali pristup do fidonetu. Subory boli rozdelene do kategorii a podkategorii, boli bbsky ktore sa na nieco specializovali a boli take kde bolo vsetko mozne. Okrem stahovania sa dalo este napriklad chatovat so sysopom ked mal na to naladu, na to bola funkcia page sysop, sysopovi to tam potom zacalo zvonit a mohol to bud “zodvihnut” a zacat chatovat alebo sa na dotycneho vysrat 🙂 Ja som takto prechatoval celkom dost casu s mojimi uzivatelmi 🙂 No a samozrejme vacsina bbsiek (u nas) mala len jednu linku, cize kym jeden uzivatel volal, nikto dalsi sa nedovolal, na tych popularnejsich bbskach to bolo obcas na slaktrafenie ked sa tam clovek hodinu-dve nevedel dovolat lebo ten co tam visel sa vykecaval so sysopom napriklad 🙂

A to este niektore BBSky mali urcene casy ked sa dalo dovolat, lebo to mal clovek na svojej domacej linke ktoru cez den normalne pouzival a vecer tam mal BBSku. Takto som to mal na zaciatku aj ja ale ked uz som zacal byt popularny a ludia vyvolavali modemom aj cez den napriek tomu ze som mal otvorene az od osmej vecer a od tej osmej vecer bolo prakticky stale obsadene tak zvysok rodiny zacal byt mierne nasrany 🙂 Tak som si vybavil dalsiu linku, co v tom case bol neuveritelny luxus a vtedy sa na telefonnu linku v pohode cakalo rok-dva. Mne to vybavil kamos a linku som mal za mesiac od podania ziadosti, to bol pre mna uplny sok 🙂 Cislo som mal 846803, to si pamatam doteraz  🙂 A to bola uplna popicovka, 24hodinova BBSka doma na zvlast linke 🙂 BBSka sa volala Ultrazone BBS

Dalsia vec bol ten fidonet, to bolo nieco ako mailinglisty resp. predchodca usenetu. Architekturu ako to fungovalo vysvetlovat nebudem, to sa da najst, spravy sa distribuovali postupne po vsetkych nodach, samozrejme vsetko cez modem, v naschedulovanych casoch. Ja som na fide bol za vyvrhela hlavne po tom ako som este ako uplny zaciatocnik verejnu diskusiu zahltil viacmenej sukromnou konverzaciou s Ivom Ninjom (niekdajsi sefredaktor herneho casopisu Riki), co niektorym senior clenom fida strasne liezlo na nervy, aj ked z dnesneho pohladu to vlastne bolo ako keby len par offtopic sprav v nejakom fore. Takze odtedy som bol v nemilosti aj ked som sa potom neskor spraval sporiadane, tak zopar ludom som lezal v zaludku a hladali zamienku ako ma vyrazit, co sa im nakoniec aj podarilo, resp. podarilo sa im znechutit ma do tej miery (uz si ani nepamatam co bola ta posledna kvapka) ze som sa na nich vykaslal a zalozil si vlastnu obdobu fidonetu, fungujucu na rovnakej technologii s rovnakym softwarom ale uplne oddelenu od fidonetu, comu sa najprv smiali, potom ich to hrozne sralo ked sa to stalo popularnym a ked sa nahodou niekomu kto bol aj na fidonete aj ultranete podarilo nekorektnou konfiguraciou omylom poslat spravy z ultranetu do fida tak z toho vzdy bola hrozna afera (ale to uz som ja nesledoval kedze som na fide nebol, takze viem len z rozpravania) a nakoniec som mal celkom popularnu siet, nebolo tam nejako extremne vela ludi ale ak si dobre pamatam tak to boli nejake desiatky aktivnych prispievatelov co nieje zas az tak malo. Navyse sme sa vacsinou vsetci poznali aj osobne a robili sme si vlastne ultranet cony (obvykle v Pizzerii Umag na rohu Zilinskej a namestia Slobody, cest jej pamiatke), dokonca sme tam mali aj baby a niektorym sa spolu aj podarilo zacat chodit 🙂 Tato komunita prezila aj nastup internetu a dnes sa este stale nejake torzo tych ludi stretava na ultranet.sk boarde, aj ked uz to ani tam nieje velmi aktivne.

díky johny.

ak tento blog začal ako film a pokračoval ako e-mail, skončí ako interview:sedím doma v devíne a čakám, kým príde môj hosť. je ním kf, prevádzkoval legendárnu warezácku bbs-ku a pamätá si ako a hlavne prečo to všetko začalo.

prichádza a je oblečený do bežeckého outfitu. on neprišiel, dobehol. z dúbravky cez devínsku kobylu. s úsmevom ohundre mnou ponúkané capuccino, je osobitná povaha so silným  názorom na všetko. v ruke má starý nokia telefón so symbianom. k tomu hneď formulujem prvú otázku a dozvedám sa, že je to kvôli privacy veciam. nenechá sa špehovať googlom, či applom. na facebooku, jasnačka, nie je.

ideme k veci. ako to všetko začalo? počítač mal v rannom detstve v hlbokých osemdesiatych rokoch vďaka tomu, že jeho otec, výskumný pracovník, chodil do zahraničia. počítač ale samozrejme dostal bez softvéru. tak začala zhánka. niečo sa dalo získať v počítačovom krúžku v dome pionierov. kopírovali sa kazety, aj prvé diskety. ak si mal kvalitnú magnetickú pásku, šlo to aj na dvoj-kazeťáku, ale väčšinou sa to robilo špeci kopírovacími softami. v prvých počítačových časopisoch boli občas inzeráty. vymením soft. občas sa vymieňali len adresy ľudí, aj zo zahraničia, ktorí boli ochotní vymieňať soft.

dnes je to nepredstaviteľné, usmieva sa kf, že ti niekto z holandska len tak do obálky strčí disketu so softvérom a pošle. virtuálni kamoši. vznikali bbs-ky a pre kf mali jasný účel – získavanie programov.

to, čo dnes voláme pirátsky softvér, začalo ako nevyhnutná a jediná dostupná cesta ako získať programové vybavenie na veľmi ťažko zohnané prvé 8-bitové kompy. nad legálnosťou či etickosťou nikoho ani nenapadlo sa zamýšlať. veď neboli obchody na softvér, iná cesta nebola.

začiatkom 90tych rokov už na západe bol biznis so softvérom, ale keďže ani tam ľudia neboli navyknutí soft kupovať, firmy začali používať rôzne ochrany proti kopírovaniu. licenčné kľúče, často dokonca hardvérové, ako napríklad pri drahých CAD-ových programoch. ale keďže u nás stále nebola veľmi cesta a už vôbec zvyk softy si kupovať, ochrany sa prelamovali. vznikli crackeri, šikovní programátori, ktorí ochrany prekonávali, väčšinou priamo v assembleri, strojovom kóde.

z tohto podhubia, vysvetľuje kf, pri príchode internetu vzniklo vo východnej európe silné warezácke podsvetie. lebo už sa otvorene hovorilo o nelegálnosti tejto zábavky, tak sa to postupne celé presunulo do prísne utajovaného undergroundu.

pre pár ľudí, čo napaľovali CD-čka za peniaze, to bol biznis. niekedy len cesta ako si zarobiť na 20-tisíc korunovú napaľovačku. ale pre väčšinu len koníček, pre nezaujatého pomerne bizarný. ono totiž to nabralo také rozmery, že tí ľudia čo to nerobili kvôli prachom, to robili aj tak na takej veľkej škále, že už vôbec nešlo o “vlastnú potrebu”. warezácke servery na slovensku prekypovali tisíckami softvérových produktov, na ktoré nikto nemal praktické použitie. crackeri v panelákoch prelamovali ochrany CAD softvérov na návrhy stavieb domov, ktoré nikto nestaval. špecializované softy na špeciálne účely. distribuovali hry pre malé deti, ktoré nikto nehral. vznikol warez ako šport. ako zberateľský koníček. možno aj závislosť. a určite súťaž. keď vychádzal dlho očakávaný a relatívne prevratný windows 95, všetci súperili, kto skôr vywarezil vyššiu beta verziu.

scéna dnes? kf vraví, že sú stále neformálne ale pevne organizované skupiny ľudí, čo riešia warez. jedni sa špecializujú na crackovanie, druhí na distribúciu. myslí si, že voľnú dostupnosť torrentov môže ohroziť legislatíva a zásahy štátnej moci. technicky to nikto nedá dole, vždy sa niečo technicky vymyslí, ale polícia môže sledovať traffic a ísť po ľudoch, čo si torrenty sťahujú (a tým pádom aspoň na chvíľu aj sharujú) a postihovať ich. v amerike sa to už tak deje. vyberú si randomne pár obetí medzi torrentiacimi občanmi, exemplárne ich odsúdia a spravia k tomu publicitu. microsoft, bsa a obdobné firmy a organizácie za to silne lobujú. američania sa už boja torrentiť. ani kf nepoužíva verejné torrent servery. má privátne servery, odkiaľ si ťahá, čo potrebuje.

ja osobne som vždy menej chápal motiváciu warez scény riešiť crackovanie a šírenie poväčšinou nepotrebného softu. trochu už mi aj vadí tá etika za tým. nejaký ten soft som si už aj normálne kúpil. aj to treba, je to fér. ale aj tak silne rešpektujem warez scénu, predovšetkým poznatky a schopnosti, ktoré takto nadobudli. a veľmi ma priťahuje tá vždy prítomná aura tajomného, zakázaného a rebelského, ktorú warez vždy mal. choďte chalani a naložte to tým korporáciám! bity by mali byť zdarma. alebo veľmi lacné.

to je všetko, seriál končí. pýtali sa ma minule, kedy konečne napíšem o nbusr123. nech napíšu povolanejší, ja som v tom bol len veľmi okrajovo. veď je to už premlčané, dá sa už všetko povedať. bol to verejný bug v horde webmaili, náhodne nájdený scannerom. keď sa tam slovenskí chalani pozreli, už tam boli zahraniční hackeri a robili tie klasické spamovacie hovadiny, čo robia všade, lebo nevedeli kde sú. naši chalani ich vykopli a trochu sa tam povŕtali, ale nikomu neublížili. naopak, pomohli slovensku, lebo ukázali prstom že je tu problém. dal by sa o tom napísať krásny príbeh demonštrujúci neschopnosť štátneho aparátu držať krok s dobou, aj zvrátené pohľady štátnej moci na mladých šikovných chalanov, čo to odhalili. dávid a goliáš.

scéna z filmu: slovenská počítačová polícia si nevie rady a volajú na pomoc američanov. fbi agenti berú servery na strednej škole v michalovciach a spovedajú učiteľky – kto je ten nebezpečný kriminálnik tuxo? mladý a slušný, len zvedavý chalan. pre istotu berú fízli aj všetky mašiny začínajúceho webhostingového providera websupport, vypli tak 10% slovenského webu. nasleduje demonštrácia pred ministerstvom vnútra. mne zhabali hysterku a kyberku, ale nevedeli ktorý server v dátovom centre to je, tak pustili ping na hysterku a rad-radom odpájali jeden server za druhým, zákazníci gts si to dodnes pamätajú, mali krátky výpadok. potom sa nevošli všetci do auta s našim serverom, tak šla časť naspäť mhd do centrály polície. u mňa potom žobronili o heslo a servery mi vrátili o rok a pol. fízli omylom spravia raziu u invalida v bratislave a berú mu vštetky kompy. oops, zlá ip-čka. je to v telke. zyx odpája nbu od internetu na verejnej tlačovke v sade janka kráľa, pred kamerami. nbu vyplo hysterku, tak hysterka vypla nbu. mess with the best, die like the rest! nbu to popiera, tvrdia, že sa odpojili sami. nechávam natlačiť tričká nbusr123 a stávajú sa hitom. atď.

toto treba sfilmovať. gordulič odhodí vankúš a zahrá 17-ročného sympatického hackera br. bystrý, pohľadný, nadaný, zvedavý, hudobník, programátor, ekonóm. vláčený roky po súdoch štátnym aparátom, lebo ukázal svetu, že sú nbu hňupi. míňa najlepšie roky svojho života, kopec peňazí a veľa nervov seba a svojich rodičov na obranu proti hlúpemu útoku štátu. občas to aj psychicky nezvláda a ide to s ním dole vodou, ale neskôr sa dá dokopy. obetavý a svojský právnik a lekár v jednej osobe lekvárik mu nezištne pomáha. ja mám vďaka nbu problémy v práci, ale zoznamujem sa s lekvárikom z esetu, ktorý ma zamestná. toto je silný príbeh so silnými postavami, ktorý sa raz azda všetci dozvedia. možno o ďaľších 20 rokov.

v titulke tohto blogu je spomínaný vietor sneh. o tom teraz idem písať. veď už je jar.

dsc02314

27 thoughts on “ako nás zmenili hackeri (3 – bbs)

  1. aha a ešte že ako vzniklo heslo nbusr123. tu výpoveď chudáka admina z netlabu, zo súdneho spisu:

    Čo sa týka hesla „nbusr123“ k tomu by som uviedol, že po prvýkrát bolo tou heslo použité v r 2001 ako testovacie heslo pri našich dodávkach sieťovej infraštruktúry NBU. Heslo vzniklo z dôvodu možnosti otestovať dodávané zariadenia odberateľom, v tomto prípade NBU pred prevzatím zariadení do prevádzky. Heslo zodpovedá zvyklostiam výrobcov pre štandardné ešte neutajené nastavenia. „nbusr” charakterizuje názov organizácie ako internetová doména (adresa). Jej použitie odsúhlasili a vymysleli zamestnanci NBU a dodnes funguje ako webová a mailová doména NBU. Číslo 123 podľa zvyklosti výrobcov a dodávateľov doplnili zamestnanci Netlab plus. Jeho použitie bolo definované len pre testovacie obdobie (od januára 2001 na dva týždne, do podpísania akceptačných protokolov dodávky), potom malo byt internými správcami siete NBU zmenené. Nakoľko naše dodávky pokračovali aj v ďalších rokoch, toto testovacie heslo bolo používané aj naďalej pri dodávkach. Nebolo zmenené, teda nevznikla požiadavka na jeho zmenu. Malo byť teda používané iba na testovaciu dobu, ktorá trvala vždy maximálne dva týždne počas testovania systému. Vždy potom malo byť internými pracovníkmi NBU zmenené. Je zvyklosťou meniť heslá max. každé 3 mesiace a heslá majú mať komplikovanejšiu štruktúru než alfanumerické znaky a dĺžka hesiel má byť minimálne 15 znakov. Takže toto heslo nevyhovovalo zásadám bezpečnej prevádzky, za čo by mali byť zodpovední interní správcovia siete NBU podľa interných bezpečnostných smerníc úradu. Tieto smernice sme my nevytvárali, takže nepoznáme ich obsah. Takže na záver môžem povedať, že heslo „nbusr 123″ sme vytvorili v našej firme na základe nutnosti otestovať dodávané zariadenie, s plným vedomím pracovníkov NBU vtedy pracujúcich na oddelení bezpečnostných informačných systémov.

    V tom čase u nás pracovali traja systémoví inžinieri, takže keď mám menovať konkrétnu osobu, ktorá toto heslo „nbusr123“ vymyslela a dalo do zariadení som to ja.

  2. den pred tym sme hrali laser game.. to byly casy.. pamatuju si jako by to bylo vcera.. chtelo by to nejakou stretavku…

    1. jj, po pekelnem soustredeni pote, co mi kluci poradili, abych si skryl vsechny ty budiky a nechal jen pohled dopredu, jsem porazil Maniaca ve formulich (takove ty bedny s obrazovkou na chodbe pred LaserGame) 🙂 … jeste mam nekde schovany vysledny listek z LaserGame 😉

    2. !!! Lasergame.cz – recommended by hysteria !!! 🙂
      @caha to si nepamatam ze si mi to natrel, ale je pravda ze vsetky spomienky mam trocha hmliste z tych vecerov plnych pařby 😉

  3. koukam ze stretavka uz byla, zrovna v den kdy jsem tenhle blog objevil…

    do dnes mam schovanej ten Solaris co si mi pozical kdyz si jeste robil v SUNe.. Dost to bodlo..

  4. “pre info – 4 hodinky modemovania denne vtedy vyšlo na 7500 Sk mesačne, priemerný plat bol 10000”

    V tych casoch ceny dynamicky rastli. Pokial si pamatam, tak najskor stal impulz 1.20 Sk a tarifa bola 12 minutova.
    Potom skratili tarif na 6min, potom rozdelili prevadzku na silnu – 3min impluz medzi 7-19 a 6min impulz medzi 19-7. A aj ceny isli hore, tusim az na 3.60 za impulz. No zlata bana pre telekom.

    Potom sme pouzivali rozne finty, lebo napr Telekom dal v slabej prevadzke medzimesto na zhruba 30min po prvej minute zdarma, tak sme volavali providerom do Trnavy a pod a modlili sa nech nam v prvych minutach nezhodi spojenie, lebo potom to bolo nasobne drahsie.

  5. ked to citam, akoby som sadol do stroja na cestovanie v case… skoro mi z tolkej nostalgie ukvapla slza 😉 este by som mal mat kdesi odlozeny bbs soft aj s fido a ultranet archivom, uz sice neviem kde, ale viem ze som to doteraz nemal srdce zmazat 🙂

    1. Ked johny pisal svoju cast, tak som nasiel bbsku komplet s fido a ultranet nodom. Bohuzial neviem preco, c:\mail\base som si nezazalohoval takze golded nemal co nacitat 🙁

  6. mile, dakujem. dobre sa to cita.

    pripomina mi to dobu,
    – ked mi kamarat Bedny ukázal ftp s pub/incoming/ …@/0day a ja som nechapal ako je mozne ze je tam plna verzia Doom
    – ked som stiahol pre mojho dobreho kamarata Depeche Mode – Exciter niekolko dni pred premierou a urobil som mu neskutocnu radost
    – ked som pochopil preco sa chlap v ucebni vkuse usmieva na obrazovku a naucil som sa pouzivat irc
    – ked som zadarmo robil u kamosa, ucil sa skladat pc, cumel ako puk na 2 rychlostnu CD SCSI napalovacku co doniesol z USA za asi 94.000 Sk. napaloval prve CD, ktore stalo 300Sk a modlil sa nech do napali
    – ked sa kamarat stal obycajnym traderom v skupine motiv8 a s ratiom 1:3 sme mali denny pristup k 0day
    – ked prisli mp3 a kamarati v praci na najsilnejsom pc kodovali v prikazovom riadku CDcka.
    – ked mi kamarat ukazal film na CD skodovany nejakym Angelpotion codecom a ja som nechapal ako cele DVD moze vojst na 1-2 CD vo vybornej kvalite 😀
    – ked som ako prvak na vyske v ucebni stlacil tlacidlo turbo a pc isiel neskutocne rychlejsie (potom som hladal este nieco podobne, smola bola ze to bol prepinac na zdroji z 220V na 110V, kus dymu zozadu a zahral som prekvapeneho 😀 )
    – ked som som svoju 486/80 pretaktoval na 486/100, potom myslim PII 300 na 450 …
    – ked som prvykrat videl “nekonecnu telefonnu kartu”
    – a mnoho dalsich veci, na to ze som bol iba BFU toho dost

    Tolko veci sa udialo, skvele spomienky.

    miro dakujem za clanok,

  7. Nejak som sem zablúdil, veľmi dobré čítanie, škoda len, že ako “dieťa” súčasnej generácie viem o týchto veciach len naozaj málo… Super článok, zaujímavý

  8. Nedávno prišiel za mnou s nechápavym výrazom môj 8ročný syn a držal v ruke 3.5″ disketu s hrdinsky znejúcim napisom LinuX 🙂
    “Ocko toto je čo? ”
    Proste poctivých 1.44MB operačného systému 🙂

  9. Díky za pěkný článek. Rád si zavzpomínám… Ale upřímně – jsem rád, že dneska už nesedím u 486, že normální počítač nestojí jako automobil, že Internet je všude a za pakatel (kdo by si pomyslel, že budu mít doma 100Mbps linku za cenu 7 piv?) a tak dále. Co mne ale třeba fakt mrzí? Že už doma nemám Amigu, ta mi vážně chybí… Ale zase máme emulátory, že. Jo a díky za hysteria.sk, bylo to vždy pěkné čtení, ještě někde bych asi našel offline verzi, co jsem si tehdy stáhl… 🙂

  10. AD) Odpojenie servera hysteria.sk. Robil som v tom case admina v Nextre a pocas dna mi vola sef, ze mam spustit zo svojho laptopu ping na http://www.hysteria.sk a povedat mu, ked to prestane odpovedat. 🙂 Neskor mi chalanisko z nasho dohladoveho centra hovoril, ze si cast tohto zasahu pozeral cez IP webkameru, ktoru sme mali v serverovi. Zdalo sa mu totiz velmi podozrive, ze moj sef chcel kluce od serverovne, kedze tam vobec nezvykol chodit.

    1. hm, dik za info.. Nikdy som nevedel, ci to s tym pingovanim hysterky bol len urban legend. Nuz v pohode, ze si ho zobrali, ale je hanba, ze sme vtedy mali akurat vypnute sifrovanie diskov, kvoli technickym problemom s tym..

  11. Veľmi super čítanie. Škoda že som túto dobu nezažil. Na druhej strane teraz je všetko dostupné na nete no vtedy to musel byť pocit keď človek získal ťažko dostupný soft pre svoj PC. Rešpekt!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *