Dalsia vec bol ten fidonet, to bolo nieco ako mailinglisty resp. predchodca usenetu. Architekturu ako to fungovalo vysvetlovat nebudem, to sa da najst, spravy sa distribuovali postupne po vsetkych nodach, samozrejme vsetko cez modem, v naschedulovanych casoch. Ja som na fide bol za vyvrhela hlavne po tom ako som este ako uplny zaciatocnik verejnu diskusiu zahltil viacmenej sukromnou konverzaciou s Ivom Ninjom (niekdajsi sefredaktor herneho casopisu Riki), co niektorym senior clenom fida strasne liezlo na nervy, aj ked z dnesneho pohladu to vlastne bolo ako keby len par offtopic sprav v nejakom fore. Takze odtedy som bol v nemilosti aj ked som sa potom neskor spraval sporiadane, tak zopar ludom som lezal v zaludku a hladali zamienku ako ma vyrazit, co sa im nakoniec aj podarilo, resp. podarilo sa im znechutit ma do tej miery (uz si ani nepamatam co bola ta posledna kvapka) ze som sa na nich vykaslal a zalozil si vlastnu obdobu fidonetu, fungujucu na rovnakej technologii s rovnakym softwarom ale uplne oddelenu od fidonetu, comu sa najprv smiali, potom ich to hrozne sralo ked sa to stalo popularnym a ked sa nahodou niekomu kto bol aj na fidonete aj ultranete podarilo nekorektnou konfiguraciou omylom poslat spravy z ultranetu do fida tak z toho vzdy bola hrozna afera (ale to uz som ja nesledoval kedze som na fide nebol, takze viem len z rozpravania) a nakoniec som mal celkom popularnu siet, nebolo tam nejako extremne vela ludi ale ak si dobre pamatam tak to boli nejake desiatky aktivnych prispievatelov co nieje zas az tak malo. Navyse sme sa vacsinou vsetci poznali aj osobne a robili sme si vlastne ultranet cony (obvykle v Pizzerii Umag na rohu Zilinskej a namestia Slobody, cest jej pamiatke), dokonca sme tam mali aj baby a niektorym sa spolu aj podarilo zacat chodit 🙂 Tato komunita prezila aj nastup internetu a dnes sa este stale nejake torzo tych ludi stretava na ultranet.sk boarde, aj ked uz to ani tam nieje velmi aktivne.

díky johny.

ak tento blog začal ako film a pokračoval ako e-mail, skončí ako interview:sedím doma v devíne a čakám, kým príde môj hosť. je ním kf, prevádzkoval legendárnu warezácku bbs-ku a pamätá si ako a hlavne prečo to všetko začalo.

prichádza a je oblečený do bežeckého outfitu. on neprišiel, dobehol. z dúbravky cez devínsku kobylu. s úsmevom ohundre mnou ponúkané capuccino, je osobitná povaha so silným  názorom na všetko. v ruke má starý nokia telefón so symbianom. k tomu hneď formulujem prvú otázku a dozvedám sa, že je to kvôli privacy veciam. nenechá sa špehovať googlom, či applom. na facebooku, jasnačka, nie je.

ideme k veci. ako to všetko začalo? počítač mal v rannom detstve v hlbokých osemdesiatych rokoch vďaka tomu, že jeho otec, výskumný pracovník, chodil do zahraničia. počítač ale samozrejme dostal bez softvéru. tak začala zhánka. niečo sa dalo získať v počítačovom krúžku v dome pionierov. kopírovali sa kazety, aj prvé diskety. ak si mal kvalitnú magnetickú pásku, šlo to aj na dvoj-kazeťáku, ale väčšinou sa to robilo špeci kopírovacími softami. v prvých počítačových časopisoch boli občas inzeráty. vymením soft. občas sa vymieňali len adresy ľudí, aj zo zahraničia, ktorí boli ochotní vymieňať soft.

dnes je to nepredstaviteľné, usmieva sa kf, že ti niekto z holandska len tak do obálky strčí disketu so softvérom a pošle. virtuálni kamoši. vznikali bbs-ky a pre kf mali jasný účel – získavanie programov.

to, čo dnes voláme pirátsky softvér, začalo ako nevyhnutná a jediná dostupná cesta ako získať programové vybavenie na veľmi ťažko zohnané prvé 8-bitové kompy. nad legálnosťou či etickosťou nikoho ani nenapadlo sa zamýšlať. veď neboli obchody na softvér, iná cesta nebola.

začiatkom 90tych rokov už na západe bol biznis so softvérom, ale keďže ani tam ľudia neboli navyknutí soft kupovať, firmy začali používať rôzne ochrany proti kopírovaniu. licenčné kľúče, často dokonca hardvérové, ako napríklad pri drahých CAD-ových programoch. ale keďže u nás stále nebola veľmi cesta a už vôbec zvyk softy si kupovať, ochrany sa prelamovali. vznikli crackeri, šikovní programátori, ktorí ochrany prekonávali, väčšinou priamo v assembleri, strojovom kóde.

z tohto podhubia, vysvetľuje kf, pri príchode internetu vzniklo vo východnej európe silné warezácke podsvetie. lebo už sa otvorene hovorilo o nelegálnosti tejto zábavky, tak sa to postupne celé presunulo do prísne utajovaného undergroundu.

pre pár ľudí, čo napaľovali CD-čka za peniaze, to bol biznis. niekedy len cesta ako si zarobiť na 20-tisíc korunovú napaľovačku. ale pre väčšinu len koníček, pre nezaujatého pomerne bizarný. ono totiž to nabralo také rozmery, že tí ľudia čo to nerobili kvôli prachom, to robili aj tak na takej veľkej škále, že už vôbec nešlo o “vlastnú potrebu”. warezácke servery na slovensku prekypovali tisíckami softvérových produktov, na ktoré nikto nemal praktické použitie. crackeri v panelákoch prelamovali ochrany CAD softvérov na návrhy stavieb domov, ktoré nikto nestaval. špecializované softy na špeciálne účely. distribuovali hry pre malé deti, ktoré nikto nehral. vznikol warez ako šport. ako zberateľský koníček. možno aj závislosť. a určite súťaž. keď vychádzal dlho očakávaný a relatívne prevratný windows 95, všetci súperili, kto skôr vywarezil vyššiu beta verziu.

scéna dnes? kf vraví, že sú stále neformálne ale pevne organizované skupiny ľudí, čo riešia warez. jedni sa špecializujú na crackovanie, druhí na distribúciu. myslí si, že voľnú dostupnosť torrentov môže ohroziť legislatíva a zásahy štátnej moci. technicky to nikto nedá dole, vždy sa niečo technicky vymyslí, ale polícia môže sledovať traffic a ísť po ľudoch, čo si torrenty sťahujú (a tým pádom aspoň na chvíľu aj sharujú) a postihovať ich. v amerike sa to už tak deje. vyberú si randomne pár obetí medzi torrentiacimi občanmi, exemplárne ich odsúdia a spravia k tomu publicitu. microsoft, bsa a obdobné firmy a organizácie za to silne lobujú. američania sa už boja torrentiť. ani kf nepoužíva verejné torrent servery. má privátne servery, odkiaľ si ťahá, čo potrebuje.

ja osobne som vždy menej chápal motiváciu warez scény riešiť crackovanie a šírenie poväčšinou nepotrebného softu. trochu už mi aj vadí tá etika za tým. nejaký ten soft som si už aj normálne kúpil. aj to treba, je to fér. ale aj tak silne rešpektujem warez scénu, predovšetkým poznatky a schopnosti, ktoré takto nadobudli. a veľmi ma priťahuje tá vždy prítomná aura tajomného, zakázaného a rebelského, ktorú warez vždy mal. choďte chalani a naložte to tým korporáciám! bity by mali byť zdarma. alebo veľmi lacné.

to je všetko, seriál končí. pýtali sa ma minule, kedy konečne napíšem o nbusr123. nech napíšu povolanejší, ja som v tom bol len veľmi okrajovo. veď je to už premlčané, dá sa už všetko povedať. bol to verejný bug v horde webmaili, náhodne nájdený scannerom. keď sa tam slovenskí chalani pozreli, už tam boli zahraniční hackeri a robili tie klasické spamovacie hovadiny, čo robia všade, lebo nevedeli kde sú. naši chalani ich vykopli a trochu sa tam povŕtali, ale nikomu neublížili. naopak, pomohli slovensku, lebo ukázali prstom že je tu problém. dal by sa o tom napísať krásny príbeh demonštrujúci neschopnosť štátneho aparátu držať krok s dobou, aj zvrátené pohľady štátnej moci na mladých šikovných chalanov, čo to odhalili. dávid a goliáš.

scéna z filmu: slovenská počítačová polícia si nevie rady a volajú na pomoc američanov. fbi agenti berú servery na strednej škole v michalovciach a spovedajú učiteľky – kto je ten nebezpečný kriminálnik tuxo? mladý a slušný, len zvedavý chalan. pre istotu berú fízli aj všetky mašiny začínajúceho webhostingového providera websupport, vypli tak 10% slovenského webu. nasleduje demonštrácia pred ministerstvom vnútra. mne zhabali hysterku a kyberku, ale nevedeli ktorý server v dátovom centre to je, tak pustili ping na hysterku a rad-radom odpájali jeden server za druhým, zákazníci gts si to dodnes pamätajú, mali krátky výpadok. potom sa nevošli všetci do auta s našim serverom, tak šla časť naspäť mhd do centrály polície. u mňa potom žobronili o heslo a servery mi vrátili o rok a pol. fízli omylom spravia raziu u invalida v bratislave a berú mu vštetky kompy. oops, zlá ip-čka. je to v telke. zyx odpája nbu od internetu na verejnej tlačovke v sade janka kráľa, pred kamerami. nbu vyplo hysterku, tak hysterka vypla nbu. mess with the best, die like the rest! nbu to popiera, tvrdia, že sa odpojili sami. nechávam natlačiť tričká nbusr123 a stávajú sa hitom. atď.

toto treba sfilmovať. gordulič odhodí vankúš a zahrá 17-ročného sympatického hackera br. bystrý, pohľadný, nadaný, zvedavý, hudobník, programátor, ekonóm. vláčený roky po súdoch štátnym aparátom, lebo ukázal svetu, že sú nbu hňupi. míňa najlepšie roky svojho života, kopec peňazí a veľa nervov seba a svojich rodičov na obranu proti hlúpemu útoku štátu. občas to aj psychicky nezvláda a ide to s ním dole vodou, ale neskôr sa dá dokopy. obetavý a svojský právnik a lekár v jednej osobe lekvárik mu nezištne pomáha. ja mám vďaka nbu problémy v práci, ale zoznamujem sa s lekvárikom z esetu, ktorý ma zamestná. toto je silný príbeh so silnými postavami, ktorý sa raz azda všetci dozvedia. možno o ďaľších 20 rokov.

v titulke tohto blogu je spomínaný vietor a sneh. o tom teraz idem písať. veď už je jar.