pripravení na druhé pokračovanie príbehu o začiatkoch hackerov v československu? tentokrát to bude o zvedavosti. ale najprv zabrdneme do minulej témy a vy sa mentálne nalaďte do kyberpunkovej kultúry tej doby:

to je skladba front line assembly z roku 1995 z albumu hard wired, ktorý je o prepojení strojov a ľudského tela. nie je to oficiálny videoklip, niekto k tomu nalinkoval dystopické, strach naháňajúce obrazy, ale presne tak sme si vtedy predstavovali trebárs rok 2016. teraz sa vám uľavilo, že sme sa mýlili, keďže nám z hlavy netrčia káble a svet nie je po ekologickej apokalypse?

naozaj nie je? možno svet taký je, len sme si priebežne zvykli. minule som si v mhd autobuse všímal ľudí bezducho civieť do smartfónov a predstavoval som si, že kým oni zdanlivo ovládajú smartfón prstom, on v skutočnosti ovláda ich priamym dátovým káblom vedúcim do hrtana, niečo ako z gigerovho obrazu. áno, smartfóny ovládajú nás, akurát je to bezdrôtové, tak sme si to nevšimli. tým malým inteligentným parchantom na to stačí trebárs facebook appka a naša štipka narcizmu, ja nie som výnimka. naviac je začiatok februára, vonku je 14 stupňov a cez okno autobusu vidím nad dunajom kŕdeľ husí letieť na sever. prečo nikto nekričí? v normálnom post-apokalyptickom filme by autobus zastavil a ľudia by s údivom vychádzali von a ukazovali na tie husi neveriacky prstom. hans zimmer by pritvrdil soundtrack. stroje útočia, príroda sa zbláznila, nikto nič?

máme úžasnú schopnosť akceptovať čokoľvek zvláštne okolo nás, čo už je, za bežný stav a za prevratné pokladáme len to, čo je tesne pred nami. máme okolo seba často hustejšiu umelú inteligenciu, než o akej som ja pred dvasiatimi rokmi čítal v sci-fi knižkách. (videli ste toho robota, čo poskladá rubikovu kocku pod sekundu?)

hackovanie na počiatku internetovej éry pre nás bolo práve experimentovanie s rozhraním človeka a technológií. raz v noci, v 90-tych rokoch, sa vymenili schránky na mailovom serveri maďarskej akadémie vied a jednej slovenskej univerzity. maďarskí užívatelia sa stali slovákmi a naopak. okrem zábavy na našom večnom komplexe z maďarov tu bola snaha povedať: neverte strojom.

mal som aj také obdobie, že som vôbec doma nemal počítač, ani internet. raz som prchol od civilizácie na 4 mesiace na nový zéland, bol som tam čosi ako bezdomovec žijúci v lese a na horách, zabudol som aj na svoju tridsiatku. je to fajn, občas vypnúť od kompov. aj kyberku občas vypneme a ľudom to prospieva. snívam o tom, že raz v celej blave zaruším gps a nikto sa nedostane do práce. ľudia budú krúžiť autami po obchvate a hútať – kde je ten aupark? bez gps navigácie ho nenájdu a potom sa uvedomia. (plán na leto – zostrojiť si sextant. zíde sa, ako to gps zaruší niekto iný)

o tom bolo hackovanie v 90tych rokoch, spoznávali sme, ako raz zafungujeme so strojmi. strčili sme do skúmavky užívateľov a počítače, zatrepali sme skúmavkou, zabávali sa na tom, čo sa dialo a hútali nad tým, čo sa raz stane.

ale nebol to jediný hnací motor. my sme často len chceli vedieť, ako veci fungujú.

a inak ako hackovaním to nešlo. nielenže nám dospeláci nechceli dať prístup ku kompom, ani nám nechceli povedať, ako fungujú. ak si chcel študent čosi poskúšať na inom variante unixu ako linux na jeho pc-ku, musel si ho hacknúť. solaris, irix, hp-ux, aix, bolo ich dosť. hromi písal pred 15-timi rokmi už vtedy veľmi nostalgický čĺánok o tom, ako preskakoval plot slovenských telekomunikácií a hrabal sa v smetiakoch, aby našiel manuály k hp-ux. paradoxne dnes sú všetky manuály na nete, ale nikto z mladých sa neunúva ich čítať.

tak čosi viac o tej zvedavosti. v súvislosti s mojou prácou v esete ma pred tromi rokmi oslovil poslanec miroslav beblavý s otázkou, čo má štát spraviť, aby vznikol nový eset. odpoveďou je, že na to, aby vznikol nový eset treba mať: zvedavé decká.

bez zvedavých deciek, čo sa v osemdesiatych rokoch vŕtali v assembleri a skúšali písať prvé vírusy, by eset nevznikol. to podhubie počítačového undergroundu je na esete nepochybné. o ich aktuálnom ceo, rišovi markovi, sa povráva, že on sám je autor najslávnejšieho slovenského vírusu všetkých čias – košického one half. postupne vám zašifroval disk a kým ste o ňom nevedeli, za chodu ho odšifrovával. ale keď ste vírus vymazali – tak hádajte. iba ja v tom vidím zábavnú hru za hranou etiky na tému človek a stroj?

a či napísal práve richard marko one half? keď som tam bol, pýtal som sa tých najpovolanejších, ale nedostal som priamu odpoveď. mne to ale stačilo. vlastne na tom vobec nezáleží, aj bez toho je zjavné, že je eset nepochybne dielom zvedavých deciek deväťdesiatych rokov, ktoré sa hrali s technológiami. vyzývali stroje, experimentovali s nimi a s našim vzťahom k nim. boli zvedaví.

dnes nevidím okolo seba toľko zvedavosti, ako vtedy, ale nevymizla úplne. minule som na verejnom stretnutí slovensko.digital stretol hustého hackera, je to môj známy. nebol na pódiu, tam sedel jeho otec. bol vzadu pri dverách a hral sa so svojím robotickým autíčkom. má sedem rokov a je druhák na waldorfskej základnej škole. pozdravíme sa a on mi vraví, že keď na autíčku optimalizoval podvozok a vymenil typ kolies, auto získalo lepšie off-roadové schopnosti. vravím mu, že je ideálne, ak sú kolesá na podvozku zavesené každé nezávisle a hlavne že by mal pošpekulovať nad nejakým spôsobom odpruženia. “viem”, hovorí mi, “ale ešte som neprišiel na to, ako”. poznám jeho otca a viem, že by pruženie vedel s dostupnými súčiastkami hravo vyriešiť, ale chlapca nechá na to prísť samého a len sem-tam ho inšpiruje. takto vzniká eset.

aj miro trnka, otec esetu, bol za mlada modelár. púšťal do neba rakety, bol v tom dobrý a keď mi o tom rozprával, svietili mu oči. kúpte deťom lego wedo, mindstorms, alebo niečo podobné, stavajú sa z toho programovateľné roboty, programujú sa aj kreslením. ak nemáte tých 400 eur, čo stojí mindstorms, zoberte dieťa do nejakého záujmového vedátorského krúžku. kamaráti v bratislave otvárajú robotický kútik pre deti vo verejnej cyklo-dielni, kam aj ja chodím pomáhať opravovať bicykle ľudom zo sídliska (radšej ich učíme samých si ich opravovať). ak máte oveľa viac ako 400 eur, dajte ich tejto dielni, oni za to kúpia veci pre ľudí, ktorí na to nemajú, alebo im pošlite 2% z daní. potom vďaka tomu vznikne eset. nie tak, že dáte 4,4 milióna eur vysokej škole v sládkovičove na neexistujúci výskum. ale ani tak, že budete len na facebooku hejtovať štátne školstvo, alebo štrajkujúcich učiteľov, alebo oboje.

to je všetko o zvedavosti a o hackeroch. nabudúce konečne o tých bbs-kách. stretol som sa kvôli tomu s kf, ktorý prevádzkoval legendárnu warezácku bbsku reign a vcelku zaspomínal a veľa mi napísal johny, ktorý mal tiež bbs-ku a veľa experimentoval s phreakovaním. ozvalo sa mi aj zopár ďalších ľudí z minulosti, čo ma veľmi teší. johny s nikom organizujú 2. marca v blave stretávku po rokoch, budeme eštelen posielať pozvánky, je to invite-only, ak by si tam mal byť, ozvi sa, veľa kontaktov chýba. nemôžem sľúbiť, že príde opäť spišiak, alebo dastych, ale sranda bude.

tu tretie pokračovanie