nedávno ma oslovili pomôcť pripraviť diskusný panel na OECD summit s témou “Pomôže blockchain životnému prostrediu?”. Organizátorov som zaskočil, keď som im doporučil do diskusie nepozvať experta na blockchain.

je dôležitejšie hovoriť o rozhraní technológií a spoločnosti, o vplyve ich “dotyku”, tvrdil som im, než o ich samotnom jadre.

rola počítačov v spoločnosti sa nedávno zásadne zmenila. Užitočné sú už dlho, ale doposiaľ akosi nepriamo, z diaľky, prostredníctvom písmeniek na obrazovkách ukrytých v útrobách výpočtových centier. Ale teraz sa poprepájali, skočili nám do vreciek, vliezli do “vecí” ako sú autá či televízory, a tak vlastne vstúpili do nášho reálneho, fyzického sveta. Aj do našich hláv.

preto je dnes dôležitejšie rozmýšľať nad tým, aký má smartphone vplyv na vaše deti, než nad tým, koľko má MHz či GB. Je potrebnejšie dumať nad dopadom sociálnych sietí na konzum, politiku, či medziľudské vzťahy, než aký typ relačnej databázy používajú.

blockchain je teraz ako eutanázia. Podstatnejšie ako technikality samotného úkonu sú úvahy o tom, akú kontrolu má mať jednotlivec nad svojim životom a ako do toho smie zasiahnuť rodina, spoločnosť, či štát. Eutanázia nie je o tom koľko miligramov akej látky treba použiť, ale o pôvode, esencii, či azda zmysle života.

dtto blockchain: Nie je to o technológii, ale o tom akú rolu má mať štát nad našimi životmi a o tom, ako dôverujeme rôznym inštitúciám, či jeden druhému. To, čo si myslíte o blockchaine, neovplyvní to, čo o ňom viete, ale to, čomu veríte v rôznych sociálnych, ekonomických, či politických oblastiach.

debata s libertariánom o blockchaine je ako rozprava s kňazom o eutanázii – môže mať zmysel len ak dopredu chápete jeho silné názorové pozadie. Technológie sú teraz ideológie: Povedz mi kto si a ja ti poviem, čo si myslíš o tej ktorej technológii.

je ale zaujímavé, že kým nielen kňaz, ale aj sociológ, filozof, pedagóg, lekár, či politik je ochotný hovoriť o eutanázii, nikto z nich by nešiel do debaty o blockchaine, či AI. Boja sa, že nerozumejú jadru technológií.

to je chyba, lebo jadro sa stáva tým menej podstatným a technológie už zásadným spôsobom ovplyvňujú všetky aspekty našich životov, preto pohľady z dotknutých oblastí zúfalo potrebujeme. Akoby zabúdame, aké je to medzi tými počítačmi a nami všetko nové a neprebádané.

koho sa teraz pýtame na vplyv počítačových a komunikačných technológií na spoločnosť, ekonomiku, medicínu, či životné prostredie? Takmer výlučne IT expertov, čiže samotných tvorcov, či implementátorov daných technológií.

im ale môžu chýbať potrebné poznatky v humanitných, či iných súvisiacich oblastiach. Štúdium softvérového inžinierstva neobsahuje veľa sociológie, psychológie, histórie, ani ekonómie. Nad dopadmi počítačov na spoločnosť nie sú ajťáci navyše vôbec zvyknutí uvažovať, donedávna to bolo nepotrebné.

je tiež zaujímavé, že keď ide o názory v rámci rôznych spoločenských vied, ajťáci často vypĺňajú skôr okraje názorového spektra. V ekonomike sú za úplný laissez faire, v politike sú za priamu a nie zastupiteľskú demokraciu, v mestách sú povedzme proti regulácii dronov.

je to ako keby všetci experti na eutanáziu boli ultra-liberálni anesteziológovia s nekritickým nadšením pre svoje povolanie. Nemali by ste strach, že vás utratia kvôli zlomenej nohe?

sedel som nedávno na bratislavskom hrade na konferencii Blockwalks o blockchaine v štátnej správe, počúval som programátorov rečniť o úlohe štátu, zmene volebného systému, či automatizovaných katastroch – a strach som veru mal.

takže koho zavolať do diskusie o tom, či blockchain zachráni životné prostredie? Navrhujem ekológov, environmentalistov, politikov, ekonómov, aj filozofov, len nie programátorov!

milí humanisti, všetko čo potrebujete vedieť o blockchaine je to, že je to nemenná databáza zdieľaná viacerými a že jej nikto nevládne. Teraz nám prosím povedzte: Zachráni to planétu?

v nakladateľstve Absynt / Kaligram mi práve vyšla knižka o smart city – Počítač v meste