cloud a zmeny

cloud computing prinesie zmeny, ale zmeny bez cloudu nepôjdú spraviť. ak inštaluješ servery, adminuješ databázy, alebo pobehuješ po dátovom centre, čoskoro ťa nahradí skript. ak robíš niečo iné, budeš robiť ešte niečo úplne iné, lebo sa počítače, technológie, ale aj celá spoločnosť, od základu zmenia. ale to všetko len do roku 2060, kedy všetci, aj vďaka cloudu, umrieme, alebo budeme nesmrteľní, to ešte presne neviem, ale určite nič medzi tým.

zhruba to si myslím o súčasnom technologickom pokroku a nástupe cloud computingu po dvadsiatich piatich rokoch strávených v dátových centrách, štúdiom ekonómie v usa, hackovaním cudzích serverov, manažérskych flekoch v IT korporáciách, implementácii prvého verejného open-source cloudu na slovensku, čítaní kyberpunkovej beletrie, precestovaní pol sveta a meditácii vo vysokých horách.

najprv k tým zmenám v IT. vidíme ich všade okolo seba. rýchlejšie počítače a fenomén online spôsobujú neustále zmeny trhových podmienok. a vôbec pri tom nezáleží na type služby, či organizácie. taxikárov nahrádza uber, aj keď uber nevlastní ani jeden taxík. hotelom ukrajuje airbnb.com, aj keď nemá ani jeden hotel. nezáleží na veľkosti podnikania, ani na tom, či sa jedná o tradičné kamenné prevádzky, alebo oblasti podnikania s vysokou vstupnou laťkou (ako farmácie, telekomunikácie, alebo hutníctvo). facebook konkuruje telko firmám, apple hudobným nakladateľstvám a obe firmy sú len známym príkladom mohých z tých, ktoré úplne menia spôsob, akým celý svet funguje. zmeny sa netýkajú len biznisu. napreduje medicína a dožívame sa viac. komunikačné technológie menia naše sociálne zvyky a väzby. zmeny sa dejú vo všetkých sférach spoločnosti.

tieto zmeny prináša technologický pokrok, ktorý úzko súvisí s rozvojom počítačových technológií. čo nové pod slnkom, poviete si, kompy idú dopredu a tak sa doba postupne mení. málokto si však uvedomuje, že technologický pokrok nie je vôbec lineárny. ak vnímate pokrok na internete povedzme za posledných 10 rokov, neznamená to, že ďaľšia dekáda prinesie zmeny obdobných rozmerov. nie, prinesie zmeny rádovo väčších rozmerov, pretože technologický pokrok je exponenciálny, vychádzajúc zo známeho Moore-ovho zákonu, ktorý nám vraví, že sa počet tranzistorov na procesori zdvoj-násobuje každých 18 až 24 mesiacov. v nadchádzajúcej dekáde zažijeme viac, ako od vzniku počítačov pred päťdesiatimi rokmi doteraz.

v iráne som bol pri hrobe básnika ferdúsiho, dali mi tam prečítať preklad pôvodnej verzie jeho slávnej bájky o šachovnici, na ktorú bolo treba dať z políčka na políčko vždy dvoj-násobný počet zŕn pšenice. V prvom riadku je len 255 zŕn, v druhom 65 tisíc, ale potom sa to niekde v polovici úplne utrhne a celkový súčet je 18,4 miliárd miliárd zŕn (10^18).

obdobne je to so zrýchlovaním počítačov, môj staručký ZX spectrum s 3,5mhz cpu je niekde na druhom riadku šachovnice, môj mobil so štvor-jadrovým 2,3ghz cpu je asi 2500-násobne rychlejší a spadá do tretieho riadku. ale ľudstvo sa blíži k štvrtému riadku a tam to celé uletí. na štvrtom riadku sú už štyri miliardy zŕn a nachádza sa tam aj ľudský mozog, ale o tom nabudúce.

kritici vravia, že sa to zastaví. že má moorov zákon limity. pri zmenšovaní tranzistorov nepochybne narazíme na obmedzenie veľkosti atómu. trebárs nové serverovské intel xeon E5-2600 v4 procáky, ktoré budú čochvíľa na trhu, sú na 14 nm technológii, čo už je asi celkom krpaté. 14 nm je 7000-krát menej ako hrúbka vlasu a už nie oveľa väčšie ako veľkosť atómu (0,1-0,5nm). ale nie je to vôbec prvý krát, čo sme narazili na nejaký limit a vždy sme to nejak obabrali.

najprv, iste si spomínate, to bolo o taktovacej frekvencii. tiež som pred pätnástimi rokmi chvíľu prepadol ére pretaktovania procákov, mal som v kompe päť chladičov, neón a okienko, ešte teraz mi hučí v hlave z tých ventilátorov. zastavilo sa to niekde na 4ghz asi pred siedmimi rokmi, lebo sa procáky prehrievali, ale ak máte doma tekutý dusík, dá sa ísť do 9ghz. je to ale len dočasné pozastavenie, vedci už vedia ako ďalej. teraz je to chvíľu o viac-jadrových procákoch, tie spomínané nové xeony sú až 22 jadrové, ale ešte sa veda vráti aj k taktovacej frekvencii, nebojte.

väčšina aplikácií je ale dnes viacej o dátach ako o výpočtoch a je frustrujúce, ako zaostávajú pamäťové technológie. tento rok ale príde na trh konečne čosi nové v pamätiach, 30 rokov od vynálezu nand (ssd), odkedy sa nič zásadné neudialo. čochvíľa sa začnú predávať 3d xpoint pamäte, tisíc krát rýchlejšie a odolnejšie ako ssd. konečne, lebo ak by teraz na zemi pristáli mimozemštania, procáky by nám pochválili, ale vidiac ako sa v SATA hard disku bezhlavo krúti dookola primitívny magnetický kotúč, cvrklo by im od smiechu (ale len do okamihu, kedy by videli naše batérie alebo spaľovacie motory, to by sa popučili).

nechal som sa uniesť kompami, lebo s nimi robím, ale nie je to len o nich, je to tak so všetkým, napríklad v networkingu je rýchlosť pokroku aktuálne ešte vyššia. dwdm a cwdm technológie každých deväť mesiacov zdvojnásobujú množstvo dát, ktoré vylezie z jedného optického kábla. nebojte, aj 8k filmy budeme torrentiť do minúty.

a vôbec som nespomenul softvér. pri kalkulácii pomeru výkonu zx spectrum versus môj mobil som rátal len s holým hardvérovým výkonom. ale príliš dlho som robil v hardvérovej firme (sun microsystems) aby som vedel, že kým my sme sa pri ladení hardvérovej a softvérovej infraštruktúry mohli aj roztrhať aby sme docielili pár-percentné zrýchlenie, stačilo riadne kopnúť do programátora aplikácie a hneď šlo všetko násobne svižnejšie. algoritmy sa zlepšujú a to tiež všetko tlačí dopredu.

pokrok celý ako taký sa šialene zrýchľuje. trvalo nám miliardy rokov vyliezť z vody, milióny rokov vzpriamiť sa, desaťtisíce vychytať poľnohospodárstvo, ale len storočie doletieť na mesiac a dekádu pospájať všetky siete sveta. napriek tomu ľudia o tom, čo bude nasledovať, rozmýšľajú lineárne.

no a cloud computing to celé ešte zrýchli a aj obráti na hlavu. aj keď – cloud computing nemení IT ako také. sám o sebe neprináša cloud rýchlejšie kompy, ani prevratnejšie appky. cloud je len o tom, ako sa informačné technológie a služby vytvárajú a dodávajú. cloud je sklad a doručovacia služba. zásielkový program na doručenie počítačových zdrojov (sieť, server, storage, aplikácie, služby) ľuďom po sieti. nech sa páči vážení, kúpte si: čokoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek. lacnejšie, než doma. nie, prepáčte pane, tu neobsluhujeme. všetko si sám vyklikáte. cloud nerobí nič iné, len robí IT rýchlejšie k dostaniu a lacnejšie. stačí to na revolúciu? bohate áno.

rýchla doba si vyžaduje rýchle zmeny a tie si pýtajú rýchle IT. nie len rýchle ako výkonné, ale aj rýchle v zmysle okamžite k dispozícii. a to presne cloud robí. je to podobné ako, podržte sa, tlačiarenský stroj v pätnástom storočí. ten zobral dve tisíc rokov starú technológiu (knihu) a spravil ju len rýchlou a dostupnou každému. keď bol pred vynájdením tlačiarenského stroja napríklad taký egypťan v aswáne, v roku nula, zvedavý na posledné technologické vychytávky ako naklonená plošina, mohol si zapádlovať týždeň po níle do knižnice v alexandrii a prečítať si o tom na ručne písaných knihách. ale asi by ho tam nepustili, knižnica bola prístupná len elite. toto platilo až do pätnásteho storočia, kedy tlačiarenský stroj spravil z kníh lacnú a rýchlo dostupnú komoditu. a to odštartovalo revolúciu poznania (a nie parný stroj, to bol trápny omyl a slepá ulička, vrhnúť sa na fosilné palivá, našťastie to pomaly končí).

tak to bolo donedávna s počítačmi. už dlho existovali namakané servery, ale boli drahé a zamknuté v cudzích pivniciach. ako knihy v alexandrii. riadny hardvér stále stojí majland a hlavne trvá večnosť si server kúpiť, došolichať ho do serverovne, zašróbovať kolajnice do racku, server do kolajníc, nastrkať káble do portov, na nič pritom nezabudnúť a nič nepokaziť, ale zároveň nezaspať od nudy, presne tým som trávil posledné roky. pripomína to tú týždňovú plavbu egyptského roľníka dole nílom do knižnice v alexandrii. najhoršie na správe hardvéru je, že keď sa ten roľník vrátil naspäť do aswánu plný poznania, zrazu ho napadlo čosi nové a musel pádlovať naspäť. tak je to s hardvérom, neustála pakáreň, potreby prichádzajú rýchlo a stále sa menia a narastajú, do toho sa vždy čosi pokazí, nedá sa to stíhať. ako som spomínal v úvode – ak sa živíš týmto a plavíš sa do dátového centra upgradovať si servery, alebo ich na diaľku adminuješ, vedz, že čoskoro máš po chlebe (ak zrovna nerobíš u cloudového poskytovateľa).

ako it-čkár ale budeš mať vždy čo robiť, len to nebude správa hardvérovej a softvérovej infraštruktúry.  celé sa to posunie niekde úplne inde. big data, security, také čosi. jedna vlastná predikčná vsuvka – v roku 2020 bude na slovensku viacej bezpečákov a analytikov, ako správcov a dodávateľov hardvéru.

cloud je revolučný, lebo je hneď a všade. je to ako keby si ten egyptský roľník doma v aswáne len pomyslel, že by to chcelo knižku o nejakej zaujímavej oblasti a v tom okamihu by mu spadla z neba na hlavu. to sa nestalo, preto sa v egypte neudiali žiadne zásadné zmeny, dookola sa rypkali v zemi a stavali hovadiny. (pozrieť si egyptské pamiatky ma zobrala mama, historička, ešte v detstve a zanechali vo mne rozpoluplné pocity – obdivuhodné stavby, ale tak šialene nezmyselné, že som mal z toho zmätok.). až kým ich nedal dole niekto (peržania) s lepšími knihami.

cloud prináša výpočtové zdroje úplne všade. je pod kobercom, na stene, vie padnúť z neba. nápad sa dá zrealizovať ako náhle ho dostanete. a netreba veľa peňazí. uložiť si film v HD kvalite obsahujúci jednu miliardu bajtov stojí v amazone nula celá sedem centu na mesiac. cloud je namakaný a prišiel v pravý čas, spolu s pokrokom v hardvéri. respektíve, on tu celý čas bol, len driemal a čakal, kým sa pohnú veci okolo hardvéru.

lebo zase pozor, sprístupňovať počítačové zdroje ako dynamickú službu cez sieť je starina. keď som v r. 1993 prišiel na univerzitu texasu v austine, it služby poskytovali dávno cloudovo, len to tak nevolali. zamestnal som sa vo výpočťáku a gúľal očami. výpočtové zdroje zo všetkých katedier centralizovali a poskytovali sieťovo všetkým užívateľom od jadrových fyzikov, cez baletky až po mzdové oddelenie. účtovali im spotrebu formou pay-as-you-go, tvorilo to časť ich activity based costingu (abc) a manažérskeho účtovníctva, vďaka ktorému vedeli, koľko presne ich stojí ktorá katedra, oddelenie, či aktivita. v nedávnom období som viacerým slovenským startupom (websupport, pixel, martinus, infinario) trochu radil, ako si kalkulovať čo ich stojí a koľko presne zarobia na konkrétnych produktoch, službách, alebo aktivitách, ktoré používajú zdieľané zdroje. pôsobilo to možno inovatívne, ale všetko, čo som preto spravil bolo, že som si zaspomínal, ako to robili amíci v podzemnom výpočťáku pred vyše dvadsiatimi rokmi. (teória okolo abc je inak jednoduchá, ale prax má mnohé úskalia).

za zmienku tiež stojí, že už vtedy v deväťdesiatych rokoch sa používala virtualizácia, nie je to tiež žiadne nóvum. mainframe to mal natívne, unix to mal v podobe jail-ov, ktoré sú presne to isté, čo dnes docker. písal som o tom v staršom blogu.

v texase sme teda mali už pradávno cloudové služby, joj ale boli drahé! cenu za storage si presne pamätám – dva centy za megabyte za deň. uložiť digitálny film vtedy teda stálo $600 na mesiac, je to 86-tisíc krát viac ako dnes v amazone. na verejný cloud bolo treba trpezlivo čakať dve dekády, kým sa zlepší a zlacnie hardvér.

no a to sa teraz udialo, stretli sa dva úžasné fenomény, máme fajn hardvér a máme ho z cloudu hneď a všade a netreba nič kupovať. jedno bez druhého nedáva zmysel a len oboje nám umožní to, čo teraz potrebujeme ako soľ – bleskovo sa meniť. sorry, trvalo to, ale konečne sa dostávam k pointe celého blogu, ktorý v názve spája cloud a zmeny. symbióza medzi nimi je totiž až poetická.

konečne odhalím v sebe korporátnika a ekonóma a načrtnem, čo to všetko znamená pre firmy. v úvode som vravel, že organizácie všetkých typov a veľkostí budú čeliť stále novým zmenám. tie zmeny sa budú exponenciálne zrýchlovať, lebo technológie, ktoré ich spôsobujú, napredujú tiež exponenciálne. preto sa stane vo firmách schopnosť robiť rýchle zmeny absolútna alfa a omega. čochvíľa sa začne všetko meniť a organizácie budú musieť pružne reagovať. firmy budú ako žraloky – buď sa budú hýbať, alebo zahynú.

veľa z nevyhnutných zmien sa bude musieť udiať na informačných technológiách. vrátim sa k príkladu z úvodu. do bratislavy prišiel uber a taxikári sú hore nohami. zmlátiť uberistov, ako v paríži, nepomôže, tlačiť na štát a mesto tiež nie, tie skôr či neskôr ustúpia uberu pod tlakom verejnej mienky. všetci totiž uber milujú, okrem taxikárov pravdaže.

čo treba robiť, ak som taxislužba povedzme v košiciach, kde ešte uber neprišiel? potrebujem okamžitú zmenu. potrebujem online portál, appku na mobily, sledovanie pohybu, hodnotenie vodičov, prepojenie na sociálne siete. mám čas zbehnúť si kúpiť server, nainštalovať si ho, vyladiť databázu a zhánať vývojárov? nie, kdeže. siahnem po cloudovom softvéri, ponúkanom ako služba. maily a call centrum ako služba, kolaborácia na dokumentoch ako služba, účtovníctvo formou SaaS, to všetko vyklikám v cloude. zavediem abc, znížim náklady, ceny, tlačím na produktivitu, efektivitu. za jediné dva firemné ciele vyhlásim dynamiku (schopnosť robiť zmeny) a cx (spokojnosť zákazníkov). To všetko bleskovo, aby som to stihol pred príchodom uberu. keď potom príde uber do košíc, vôbec sa neuchytí, lebo cool taxi-appky a usmiati poctiví taxikári už budú štandardom. a keďže má moja profi taxi služba skúsenejších vodičov a kvalitné autá, mám pred amatérmi pod vlajkou uberu náskok ako hrom a uber s plačom zdupká. (to všetko mi pomôže na sladkých desať rokov, potom už budú bežné autonómne zdieľané autá a taxíky všetkých druhov zaniknú).

nikto z košických taxikárov sa na to asi takto nedíva, ale to je normálne. potrebu na zmenu pochopíme väčšinou až vtedy, keď je neskoro. uvedomia si to až potom, keď im prestane zvoniť telefón s objednávkami. príklad z IT: žiaden z výrobcov klasických magnetických hard diskov neprešiel na výrobu SSDčiek, keď sa spamätali, bolo neskoro (alebo museli niekoho akvizovať). obdobne to môže dopadnúť s tým 3D Xpointom. treba sa meniť, keď je dobre a nie vtedy, keď je zle, to už je neskoro.

bez cloudu nejde robiť rýchle zmeny. väčšina ľudí pôjde časom do cloudu len a len kvôli schopnosti robiť rýchle zmeny. zatiaľ to tak ale nie je. pracujem už u druhého cloud-ového providera a vidím to. väčšinou si firmy kupujú virtuálne servery, aby ušetrili investície, zbavili sa roboty, alebo si chcú zvýšiť bezpečnosť (správne), alebo dostupnosť (trochu omyl, záleží). hlavným dôvodom ale neskôr bude schopnosť rýchlej zmeny. preto to časom bude menej o holých virtuálnych serveroch a viacej o hotových a rýchlo nasaditeľných softvérových službách. nie čistý windows v azure, ale čosi ako superfaktura, minicrm a podobne. tam je budúcnosť.

firma sa ale nestáva dynamickou, keď si kúpi virtuálny server. toto vidím až príliš často. veľká organizácia si po týždňoch rozhodovania a schvaľovania kúpi virtuálny server, dostane ho síce za päť minút, ale potom tam mesiace šteluje monolitickú klasickú ERP aplikáciu postavenú na SQL databáze, v spolupráci štyroch oddelení od networkingu, cez vývojárov až po prevádzku a bezpečnosť. neznevažujem to a v podstate to funguje, ale o tomto nie je cloud. opäť, nič v zlom, stále ušetrili čas a námahu s hardvérom, ale to je tak všetko.

ak potrebujete dynamiku (a áno, potrebujete), musíte ísť do cloudu, ale úplne inak. aj klasické monolitické aplikácie a databázy využijú čaro cloudu, lebo je im možné rýchlo zriadiť infraštruktúru a dynamicky ju meniť. pre nasadenie do cloudu sú ale vhodnejšie iné triedy aplikácií, ako mongoDB a hadoop, ktoré je možné škálovať horizontálne a sú odolné proti výpadkom jednotlivých virtuálnych serverov. pošlite svojich oraclistov na školenie no-sql a horizontálnej architektúry. dodatočné zdroje je možné alokovať pridaním viacerých inštancií tej istej aplikácie a balancovaním záťaže medzi jednotlivé inštancie. takto vytvorený systém je sám odolný proti výkyvom v záťaži celkového cloudu a je nezávislý od infraštruktúry pod aplikáciami a aj od vlastností hypervizora.

lebo, pozor, cloudy v zmysle IaaS (infraštruktúra v prášku) nie sú samé o sebe zárukou dynamiky a stability. ak si prenajmete len infraštruktúru, poriešiť si oboje musíte sami na aplikačnej úrovni. linode, veľký americký verejný cloud, mal teraz veľký výpadok kvôli ddos útoku. tvrdím, že sa musíte zariadiť tak, aby vám to nevadilo. investičné okienko: kupujte akcie veeam, dostupnosť monolitických appiek s nikým lepšie neporiešite, práve to releasujú vo v9.

architektúra aplikácií v cloude musí myslieť na modularitu riešenia, tvorte komponenty s otvoreným rozhraním, ktoré budete môcť prepoužiť. pamätáte sa na svoju prvú prezentáciu o SOA pred desiatimi rokmi? presne tak to treba robiť, mali ste predsa dosť času. všetko treba škálovať horizontálne. splnené? fajn, ale ešte jedna dôležitá vec:

je nevyhnutné prispôsobiť sa aj organizačne. tradičné IT prostredie delí vývoj a prevádzku IT služieb na funkčné oblasti ako sú networking, prevádzka, aplikačný vývoj, či storage. typicky sú tieto role naviac organizačne delené do separátnych oddelení. toto vytvára problém, ak je potrebné danú IT službu meniť, alebo škálovať. Každá zmena sa môže dotýkať viacerých IT oddelení, pričom každé z nich môže mať svoje vlastné postupy, priority, či kultúru.

cloud potrebuje devops. na strane poskytovateľa cloudových služieb, ale aj na strane zákazníka. devops je o spojení prevádzky a vývoja do zlúčeného tímu zodpovedného za obe tieto funkčné oblasti. vzniknutý spojený tím je následne zodpovedný za celý kolobeh vývoja a prevádzky aplikácií a veľkú, alebo celú časť zmenových cyklov.

devops v praxi? nažeňte vývojárov, adminov, prípadne aj supporťákov danej služby do jednej miestnosti a spojte ich do jedného oddelenia. na čelo treba postaviť agilných veliteľov cross-funkčných jednotiek, ktoré v jednom tíme zastrešia čím viac funkcií súvisiacich s jednou službou. v praxi vidím pri prechode na devops mnoho-násobné zrýchlenie schopnosti robiť zmeny, lebo sa odrazu môžu udiať v réžii jedného tímu.

vo veľkých firmách je teraz trendom hútať, ako dosiahnuť dynamiku malých startupov. nuž – takto. pred tromi rokmi som napísal blog o tom, že to nejde. a ide.

konečne sa mi azda podarilo objasniť prvú vetu tohto blogu: cloud computing prinesie zmeny, ale zmeny bez cloudu nepôjdú. a ako som to v úvode myslel s tým, že v roku 2060 budeme všetci nesmrteľní, alebo umrieme? to už dnes nedám, ale hrozne sa mi o tom chce písať, už len preto, aby som raz, o veľa rokov, skonfrontoval tieto úvahy s realitou. vyrástol som na kyberpunkovej beletrii, roky sledujem kurzweila a podobných a všetko to veľmi prežívam. ak vás to zaujíma a ste optimisti, začnite čítaním o singularite a nesmrteľnosti. ak sa chcete trochu vybáť, začnite mojím dvanásť rokov starým, ale stále fascinujúco relevantným prekladom billa joya (to je ten, co vymyslel javu, vi, a tak) v časopise prielom o tom, že nás budúcnosť jednoducho nepotrebuje.

namiesto záveru pekná fotka o cloude. bývam v devíne. devín, ako je vidno, ešte nie je v cloude. ale čoskoro bude. ide to sem od západu.

Screen Shot 2016-01-06 at 16.28.55

8 thoughts on “cloud a zmeny

  1. Nazdar Miro,

    velmi dobre napisane, gratulujem. Takto nejako by mal vyzerat mindset cloveka zodpovedneho za IT vo firme 21. storocia (vieme vsak, ze to tak nie je ;).

    Kazdopadne si dovolim dve fakticke:

    – rok je v ramci cloud computingu velmi dlha doba, preto odvolavat sa na cokolvek z roku 2014 je trosku zavadzajuce. Narazam na uvadzane vypadky Azure. Rychlost nasadzovania novych sluzieb vo velkych public cloudoch je enormna (prave vdaka devops) a vdaka nej sa veci menia o 180 stupnov v priebehu par tyzdnov. Ked sa pozries na sucasny stav (https://cloudharmony.com/status-1year-of-storage-and-compute-group-by-regions-and-provider), SLA je dodrziavana na 5 deviatok a vypadok za poslednych 365 dni je pod hodinu.

    – ale pozerat sa na hodiny ci minuty vypadkov je len polovica pravdy – v akomkolvek cloude musis svoje systemy dizajnovane tak, aby vopred ratali s vypadkom komoditneho hardveru, na ktorom je postaveny a ziskali tak dostupnost, aku potrebuju (vid napr https://channel9.msdn.com/Series/FailSafe/Episode-1-FailSafe-Core-Concepts-Part-I). Absolutne najlepsie k tomu pristupuje Netflix (beziaci na Amazon AWS): pomocou nastroja Chaos Monkey si zhadzuju vlastne produkcne servery a dokonca to povysili uvedenim Chaos Konga, ktory “zhodi” cely AWS region (http://techblog.netflix.com/2015/09/chaos-engineering-upgraded.html). Kedysi pri vypadku celeho AWS regionu utrpeli aj oni a logikou celej tejto aktivity je naucit sa, ako reagovat na podobne scenare a byt na ne pripraveni.

    Moj nazor je taky, ze z pohladu koncoveho zakaznika casom IaaS ustupi v prospech PaaS a SaaS. Kupovat si “tupe” virtualne servery dava maly zmysel okrem toho, ze sa zbavis starosti o zelezo. Dnes je trh IaaS uplne komoditny a ide uz len o cenu. Casom bude valna vacsina firiem potrebovat SaaS na veci ako firemne aplikacie plus par platformovych sluzieb, ktore vyuzije na budovanie aplikacii (naco instalovat Hadoop cluster alebo mongodb, ked si ich mozem vytvorit jednoriadkovym skriptom). Zaroven v ramci IaaS nastupi era Infrastructure as a code (http://shop.oreilly.com/product/0636920039297.do) a malokto uz bude cokolvek kamkolvek instalovat.

    Cloud sa stane komoditou, ITckari, ktori robili “prevadzku” sa budu musiet poohliadnut po inej kvalifikacii a firmy sa budu musiet zmenit zo stavu “kupim novy HW na HP alebo IBM?” do stavu “ktory cloud provider mi poskytne najlepsiu platformu na moje poziadavky na najblizsich 5 rokov?”. Akurat pri tejto druhej otazke bude musiet firma ovela lepsie formulovat svoju strategiu a uz to zdaleka nebude len o rozhodovani v ramci IT oddeleni.

    Happy New Year!

    1. ďakujem miloš za výživný koment !

      vôbec som nechcel uraziť azure, moje srdce má už len pre ten úžasný interface, minimálne raz polročne po ňom slintám a obdivujem novinky. je tiež ľahké pre mnňa byť mudrlant o stabilite z malého slovenska, lebo presne viem, že veľkosť so sebou prináša úplne nové typy problémov a prevádzkovať tak veľkú platformu je pre mňa vedomostne úplne neobsiahnuteľné.

      čiže sorry, pastol som prvý link o výpadku cloudu, ktorý ma napadol, je to vlastne nefér, že som si vybral azure, to má u mňa microsoft za ten netscape kedysi 🙂 nespravil som si poriadny prieskum o dostupnosti verejných cloudov, lebo to sa nedá. čo je to výpadok cloudu? keď nejde jeden virtuálny server? alebo polovica všetkých? kritická masa? alebo len keď nejde celý cloud? a čo to znamená “nejde”? čo keď ide, ale pomaly? preto ja neverím žiadnym vyjadreniam providerov o počte deviatok, lebo nie je štandard v tom, ako sa to meria a ráta. ja som na to vymyslel vlastnú metriku, ale ešte musím popracovať, kým to bude ISO štandard.

      a sorry, ale vobec neverim takym nezavislym strankam, co akoze porovnavaju dostupnost cloudu. lebo oni si len kupia jednu najlacnejsiu virtualku v kazdom cloude a zavesia na nu monitoring. to je ale potom len o nahode. moze vypadnut skoro cely cloud a tej jednej virtualky sa to nedotkne. a naopak. ked som robil u webhostingoveho providera, bol som pricasto tercom vychytralych zakaznikov a novinarov, co to takto merali (obvykle pingdomom). a stačilo, aby niekde medzi našim cloudom a monitorovacím serverom chvíľku blbla nejaká cudzia sieť a uz zakaznik vypisoval na support, lebo si v mobile na appke nasiel “vypadok”.

      btw ta stranka co si poslal vobec nezaznamenala ten nedavny brutalny vypadok linode.

      ano, uplne suhlasim, ze vypadky IaaS si musi zakaznik vyriesit sam, architektonicky, na aplikacnej urovni. horizontalne.

      a ano, suhlasim, ze buducnost je o SaaS, ondit sa na urovni OS bude casom rovnako trapne, ako dnes vymienat odidene harddisky.

    1. Nielen male pismena, aj zle ciarky 😉
      Tazko sa to citalo, ale obsah je velmi dobry, skvely clanok.

    2. dakujem za slova chvaly.. na gramatiku mam vyhovorku – odchodil som len 6 rocnikov slovenskej skoly..
      tie male pismena uz som spominal.. je to kus folkloru a da sa to spravit prikazom sed ‘s/[\.!?]\s*./\U&\E/g’

  2. Ten pohlad a jeho perspektiva su mi nejake povedome… pises ze byvas na Devine…ak si to fotil z domu, ty si odkupil tu haciendu od Beljajeva ?

    1. Je to fotene este kusok na zapad od Beljajeva, pri tej vysielacej vezi s BTSkami. A nie, nebyvam na vysielacej vezi s BTSkami 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *