veľa firiem ide do cloudu bezmyšlienkovo – je to “in”. Stačí jedno zjavné plus,  povedzme jednoduchosť obstarania, či aktuálny impulz, ako porucha vlastného hardvéru – a sú dnu. Rovnako za rozhodnutím neísť do cloudu často nie je veda – buď sa zle porovnajú súvisiace náklady, alebo sa konštatuje, že daná aplikácia v cloude nepobeží.

k tomu poslednému si myslím, že už všetko beží všade. Kto si dá námahu, môže premigrovať hru Manic Miner z PMD-85 do Amazonu, prečo nie, keď už beží Quake3 na Rapsberry Pi.

ako ale systematicky zvážiť súvisiacu prácnosť, riziká a prínosy? Čo ak má firma tucty aplikácií, čo z nich má zmysel dať do cloudu a v akom poradí?

rozmýšľať treba technicky aj ekonomicky a tu môžem mať výhodu – keď ide o cloud, som hybrid – trochu ITčkár a trochu finančník.

začnime IT časťou:

migrácia do cloudu je zčasti to isté ako sťahovať sa z jedného fyzického železa na druhé. Sú dve možnosti: prvá je systém zapakovať a rozbaliť na novom mieste, VMware to už robí elegantne, ale šlo to aj pred desiatkami rokov napríklad s dd. Druhá je od nuly inštalovať aplikácie na novom systéme a zmigrovať tam dáta. Zložité je to len ak ide o veľkú škálu, či povedzme custom kód, kde treba prepisovať pathy či IPčky, ako napríklad pri webových aplikáciách.

sťahovka do cloudu má ale aj svoje špecifiká. Cloud vlastní niekto iný, je na inej, zdieľanej architektúre do ktorej sa reálne nedá nazrieť a je odruky, treba riešiť konektivitu. Z toho vyplývajú prácnosti aj riziká o ktorých už som písal –  architektonické, bezpečnostné, licenčné, výkonnostné, ale aj povedzme ľudské – lebo treba myslieť aj na preškolenie personálu na cloud.

toto všetko, aj keď sú to neexaktné premenné, sa dá kvantifikovať. Ak všetkým technickým aspektom okolo migrácie do cloudu pridelíte číselnú škálu, máte čierne na bielom: migrovať SAP do Azure je 8,2927-krát technicky jednoduchšie, ako migrovať Quake3 na Rapsberry Pi!

ale má to zmysel?

v cloude sa dá predovšetkým ušetriť. Virtuálne servery sa škálujú inak ako tie fyzické, lebo netreba kupovať rezervy a záťaž sa dá naškálovať “po krk” (v praxi sa doporučuje držať vyťaženosť v cloude v rozpätí 30 až 70%). Lákavá je aj dynamika cloudu, ten SAP sa povedzme dá cez víkend vypnúť a neplatiť nikomu nič. V cloude je tiež vyššia bezpečnosť či dostupnosť a priťahuje aj strata starostí s vlastným železom. Toto všetko sa opäť dá kvantifikovať, prideliť jednotlivým kritériám numerickú váhu a vo výsledku jednotlivé podnikové aplikácie zoradiť podľa toho, ako vedia využiť čaro cloudu.

popísaná analýza sa dá vizualizovať nasledovným grafom, kde každý bod reprezentuje jednu IT službu daného podniku:

vľavo hore v grafe sa budú nachádzať informačné systémy, ktoré by bolo veľmi prínosné dať do cloudu a zároveň to technicky nepredstavuje riziká ani náročnosť. Povedzme že máte dožívajúci firemný mailový server, ktorý v kuse vypadáva a aj keď beží, narobíte sa s ladením anti-spamu a predsa občas skončíte na SMTP blacklistoch. Premigrovať povedzme na O365 a stratiť všetky tieto nočné mory je ľahké, preto je to ideálny kandidát na migráciu do cloudu nachádzajúci sa vľavo hore. Ak máte aplikáciu, ktorá by šla do cloudu poľahky, ale aj u vás doma beží svižne, stabilne a nenákladne, bude vľavo dole a mala by tam aj ostať, dokým sa nepremigrujú prioritnejšie aplikácie. Spomínaná migrácia hry z PMD-85 na virtuálny server je náročná a nezmyselná a tak navždy skončí, žiaľ, vpravo dole.

to je všetko, táto metodika je jednoduchá, náročnosť leží v detailoch. Preto je dobré nezávisle na výsledku započať migráciu nekritickou aplikáciou a prvé presuny poňať ako experimenty, pri ktorých sa všetko meria a zapisuje, aby šli ďalšie iterácie hladšie. Potom nech nasledujú jednoduchšie 1:1 migrácie virtuáliek a až potom transformačné migrácie, kde sa povedzme prepisuje aplikácia na využívanie platformových služieb cloudu, ako napríklad objektový storage. držím palce.